Rubriky | Blogy, Evropa

Tags |

Zabudnutý snajperský masaker a vojna na Ukrajine

Zveřejněno 09 září 2015 autorem FreePub

Ľudstvo sa pohybuje na hrane noža už niekoľko rokov. Osobne vystríham svoje okolie pred treťou svetovou vojnou od čias zabitia Kaddáfiho, ktorého vražda pre mňa znamenala moment absolútneho vytriezvenia z amerického sna, ktorý sa nám tu od konca studenej vojny snažia vyexportovať. Netvrdím, že som vtedy zjedol múdrosť sveta. Naopak svet sa ukázal byť ešte zložitejším. Konflikt v Sýrii som sledoval s hystériou a bol som si istý, že toto je náš koniec. Nebol. No a v tom zasiahol Putin. A to robiť nemal, lebo Ukrajina.

Euromajdan, spočiatku nenásilná demonštrácia na Kyjevskom námestí 20. februára 2014 vyústila do otvorenej paľby a ukončila tak niekoľko mesačné protesty a takisto aj vládu Viktora Janukovyča, ktorý krátko na to opustil krajinu. Počas záverečného krviprelievania prišlo o život viac ako 50 ľudí a medzi obeťami aj traja policajti. Kto začal strieľať? Kto sa rozhodol ukončiť niekoľko týždňov trvajúce protesty a nevinné ľudské životy na oboch stranách barikády? Západné média v tom mali jasno hneď po prvom výstrele a väčšina z nich svoj názor zastáva do dnes. Rok a pol po incidente sa prstom stále ukazuje na políciu presnejšie špeciálnu jednotku Berkut a jej veliteľa. A to aj napriek do oči bijúcim dôkazom.

Asi dva mesiace po krvavom incidente Ukrajinská prokuratúra zatkla troch podozrivých a to členov elitného komanda Berkut, medzi nimi aj Dmytro Sadovnyk,/38/, veliteľ, obžalovaný z vydania rozkazu k paľbe. Prvý zvrat v procese nastal 19. septembra 2014, kedy bol obžalovaný veliteľ prepustený do domáceho väzenia a dva týždne na to bol nezvestný. Niekoľko dní pred zmiznutím sa vyjadril, že proces je „politickým lynčovaním“. Sadovnykova žena a jeho právnik takisto oznámili verejnosti, že on i jeho rodina sa stali obeťami smrteľných vyhrážok. Agentúra Reuters sa ako jedna z mála agentúr západu zaoberala fatálnymi chybami v procese. Procese s mimochodom výborným mediálnym outputom, ktorý bol mimo iného vysielaný online. Vedľa iných pochybení upozornili aj na bizarnú fotku, použitú v procese ako dôkaz. Na fotke mal byť obžalovaný veliteľ v maske a držiaci útočnú pušku. Podozrivé je len to, že obžalovaný má iba jednu ruku. Pravú ruku mu odtrhol granát pred šiestimi rokmi pri nepodarenom cvičení. Ako sa vyjadrila jeho manželka: „On strieľať ani nedokáže.

V procese Reuters zistili mnohé prípady nedbanlivého zaobchádzania s dôkazmi ako zmiznuté guľky z tiel obetí a miesta činu, zmiznuté zbrane, či zmiznuté časti barikád v ktorých sa guľky zachytili. Pochybenia nastali aj na druhej strane. Príslušníci Berkutu sa priznali k zničeniu mnohých dokumentov o ich jednotke z obavy o ich životy a životy ich rodinných príslušníkov.

15. júla prokuratúra prvý krát na súde verejne vzniesla obvivenia voči dvom zatknutým členom špeciálneho komanda Berkut, ktorý mali zmasakrovať 39 zo 49tich demonštrantov 20. februára 2014.

Prípad sa však zamotal hneď 17. júla, keď brat jednej z obetí počas vypočúvania prokurátorom uviedol, že Andrii Saienko nebol zabitý z pozícií Berkutu, ale z najvyšších podlaží Hotelu Ukrajina. K tomuto záveru prišiel na základe pozície jeho brata, ktorú vidieť vo videu v momente jeho zabitia a na základe lokácie miesta kde vstúpila guľka do tela obete. Tá vletela do tela v hornej pravej časti hrude a rana vedie strmo dole k chrbtici. Prokurátor a príbuzní obetí počas procesu taktiež uviedli, že technický expert uvádza v investigatívnom dokumente, že Saienko a minimálne ďalších 9 protestujúcich bolo zabitých takou istou zbraňou kalibru 7,62 mm.


Foto: Snímek z výše uvedeného videa

K celému prípadu spracoval Ivan Katchanovski , profesor politických štúdii na kanadskej University of Ottawa, rozsiahlu štúdiu. Je to prvá akademická práca pojednávajúca o tomto strašnom incidente masového zabíjania. Analýza veľkého množstva zanedbávaných dôkazov ukazuje zapojenie ozbrojených skupín, vedenia extrémnej pravice a to organizácií ako Pravý Sektor a Sloboda, ozbrojené skupiny oligarchie ako je Fatherland, ktoré boli priamo alebo nepriamo zapojené v masakri za účelom chopenia sa moci, čo nakoniec videlo k tomu, že bolo vyšetrovanie zmarené.

International Advisory Panel zriadený Radou Európy za účelom dohliadania na vyšetrovania násilných zločinov na Ukrajine vo svojom reporte uvádza, že kancelária Generálneho prokurátora disponuje dôkazmi o tom, že minimálne tri z obetí boli zastrelené z Hotela Ukrajina alebo z vedľajšej budovy konzervatória. Obe v čase tragédie pod kontrolou demonštrantov. Napriek tomu verzia o strelcovi strieľajúceho tak demonštrantov ako policajtov nebola sledovaná i navzdory rôznym dôkazom.

Medzi výnimky čo sa západného mediálneho priestoru týka sa v tomto prípade zaradila aj BBC so svojim článkom. Vyspovedali protestujúceho s krycím menom Sergej. Sergej priznal, že ho deň pred masakrom zverboval neznámy dôstojník, ktorý o sebe nepodal veľa informácií. Ponúkol mu dve zbrane a on si vybral pušku. Sergej bol v čase streľby eskortovaný do jednej z budov, z ktorých malo dôjsť k streľbe. Tu v budove konzervatória mal stráviť 20 minút v spoločnosti strelca. BBC spomína aj fotografa, ktorý sa dostal do budovy tiež. Dokonca strelcov odfotil, ale ako uvádza, nevidel ich strieľať.

Dá sa povedať, že v podstate každý okrem spravodajských žúmp nášho západného sveta priznáva, že šlo o útok pod falošnou vlajkou. Názory sa líšia v otázke ich zosnovania. Kým súčasné mocenské štruktúry Ukrajiny z toho vinia koho iného ako Putina, v Rusku z toho vinia USA a ich tajné služby. V tomto štádiu obviňovania je zaujímavá otázka motívu. Prečo by sa mal Putin snažiť rozbiť Ukrajinu, keď mu vyhovovala krajina vedená Viktorom Janukovyčom, ktorý bol pred touto tragédiou stále pri moci? Západná konšpirácia sa nás snaží presvedčiť, že Putin pochopil, že o Ukrajinu prišiel a tak sa snažil aspoň ukradnúť Krym a Donbas. K čomu sa samozrejme mohol dostať len cez rozbitú Ukrajinu. A ako sám priznal, je pravdou, že na Krym poslal neoznačené najelitnejšie jednotky pozemnej, námornej i leteckej armády Ruskej federácie ešte pred konaním referenda. Ale referendum prebehlo a prebehlo jednoznačne. Obyvatelia Krymu sa rozhodli, že chcú byť Rusko a oficiálne požiadali Putina o vstup do Ruskej federácie. Málo kto si uvedomuje, že prijať zúfalý Krym nebola pre Putina ľahká úloha. Samozrejme si uvedomoval ako zareaguje západná propagandistická mašinéria. A čo Donbas? Ľudia Donbasu sa rozhodli, že nechcú byť súčasťou Ruska. Slobodne sa rozhodli sa, že chcú byť samostatní. A to aj za podmienok, ktoré im ani z ďaleka nezaručovali štátnu suverenitu, ale zaručili by im iskierku nádeje, že budúcnosť ich detí nebude peklom na zemi. Nepodarilo sa a Porošenkova administratíva ani po úspešnom referende o samostatnosti nejaví o vyjednávanie záujem. Naopak, slová prezidenta Porošenka hovoria samé za seba: „Budeme bojovať do poslednej kvapky krvi.

Takže čo získal Putin týmto zločinom proti ľudskosti? A aká by bola alternatíva? Dohoda s Európskou úniou bola po dvoch mesiacoch protestov hudbou minulosti alebo ďalekej budúcnosti. Ostala len zbožným želaním obyčajného ľudu, ktorý len chcel trochu krajší život a menej korupcie čo zneužili noví pánovia. Janukovyč by bez tohto zločinu proti ľudskosti bol nútený vyhlásiť nové voľby. Nová vláda bez tohto krvavého incidentu by nebola fašistickým krvilačným zlepencom a dohoda s oboma stranami by sa nakoniec uzavrieť musela. Vždy sa musí. Jedinou výnimkou je vojna.

Čo z toho mohli získať Spojené štáty? Veľa. Pre USA v dobe otrasov okolo dolára je silná Európa skôr problémom ako výhodou. A oslabené Rusko je priam nevyhnutnosť aby sa celá ta maškaráda nerozpadla. Nebolo by to prvý krát čo zasahujú do vnútroštátnych záležitostí suverénnych krajín. Veď nežijeme v roku 2007 kedy ste ma mohli nazvať konšpirátorom a všetci sme fungovali ďalej. Dnes je všeobecne známe, že vycvičili mnoho rozvracaškých skupín pri demokratizovaní Blízkeho východu a Afriky. Skupín z ktorých neskôr vzišla aj Al-Káida. Jednotky, ktoré vycvičili na rozvrátenie Sýrie a zosadenie Assada sa dnes nazývajú IS alebo ISIS. To je tá skupina, ktorá sem-tam odreže niekomu hlavu v správach alebo odpáli dynamitom dvetisícročné historické mesto. To je tá skupina kvôli ktorej tu dnes máme tisíce obyčajných, zúfalých ľudí s rodinami, ktorých voláme imigranti. Tí imigranti ktorým s našim súhlasom bombardujú mestá a teda strechy nad ich hlavami, ktoré im v konečnom dôsledku končia na hlavách.

Otázka znie na koľko legitímny je režim Petra Porošenka ak sa dostal k moci takýmto činom. Odpoveďou je, že o legitimite tu nemôže byť reč. Na Ukrajine prebehol ozbrojený vojenský puč za pomoci tajných služieb. Je až príliš smutná skutočnosť, že začiatok druhej svetovej vojny sa datuje na deň kedy prebehol veľmi podobný útok pod falošnou vlajkou. Bol to útok vykonaný tajnými jednotkami SS, v tajnej operáci Himmler. Nemci odpálili niekoľko vysielačov pri svojich hraniciach s Poľskom. Na mieste nechali pohodené telo vojaka Poľskej armády zabitého v tábore Dachau. Táto udalosť poslúžila ako zámienka Nemecku vojensky napadnúť Poľsko a po neuposlúchnutí výzvy vydanej Veľkou Britániou a Francúzskom im bola vyhlásená vojna.

V mladosti som vždy počúval ako tu máme históriu na to, aby sme neopakovali vlastné chyby. A predsa tu dnes stojíme a opakujeme vlastné chyby. Ďakujem za pozornosť.

Mário Lüttmerding

ZDROJE:
Ivan Katchanovski, Ph.D. : The “Snipers’ Massacre” on the Maidan in Ukraine
Reuters: Special Report: Flaws found in Ukraine’s probe of Maidan massacre
BBC: The untold story of the Maidan massacre
Ivan Katchanovski: Revelations in the Maidan Massacre Trial in Ukraine Go Unreported in the West
REPORT of the International Advisory Panel on its review of the Maidan Investigations


Foto: Americký ministr zahraničí J. Kerry u fotografií lidí zabitých na Majdanu, 4. 3 2014, Kyjev

  • Vložit komentář

    Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.