Nedostatky súčasnej demokracie nielen na Slovensku

Zveřejněno 18 května 2016 autorem FreePub

Jedna z definícií hovorí: „Demokracia znamená doslova vládu, ktorú uskutočňuje ľud ako celok (grécky démos), skôr než (vládu) akejkoľvek časti ľudu, triedy alebo určitých záujmových kruhov. Teória demokracie je nesmierne zložitá, čo je do istej miery dané problémami, ktoré sú spojené s pochopením toho, kto je ľud a ktoré skutky vlády možno pripísať skutočne skôr „jemu“ než vládnucim skupinám alebo určitým záujmom.

—Nič nie je absolútne a teda ani metóda ako poraziť tzv. väčšie zlo (ktoré tiež nie je absolútnym zlom), aby sme si ponechali lepšiu pôdu na presadenie lepších ideálov. Napríklad, aby sme sa nestali Severnou Kóreou, svetom 1984, kde vymanenie sa a snaha o zmenu by sa zacyklila do stále sa zhoršujúcej špirály, z ktorej by nebolo úniku ako z čiernej diery. K tomuto som dospel na základe svojich vedomostí a sveta, ktorý ma obklopoval doteraz, nechcem tvrdiť, že je to absolútne, nechcem to prezentovať ako niečo, čo už nikdy nezmením, aj ja mám chyby, no dospel som k tomu s tými najlepšími úmyslami a aj keď demokracia sa približuje k mnohým ideálom, tak nie je ničím konečným, čo by sme nemohli ešte vylepšiť. V texte budú naznačené mnohé jej nedostatky, ktoré si myslím, že väčšina ľudí vníma a to nielen priamej, ale aj zastupiteľskej a iných jej foriem najmä na Slovensku.

– Zväčša systém, kde 51 % rozhoduje o živote 49 %.

– Systém, kde masy rozhodujú o živote každého jednotlivca, aj keď najväčší géniovia sú skôr v menšine a vždy budú, nikdy nebudú rovnako geniálni všetci.

– Systém, kde sa máme zastupovať inými nedokonalými ľuďmi, ktorí nikdy nebudú našimi dokonalými zástupcami, nie ešte zástupcami názorov svojich viacerých voličov.

– Na Slovensku systém, kde nemôže každý kandidovať sám za seba ako predstaviteľ svojich názorov.

– Systém, kde existuje masa hlúpych, ktorí pomaly ani nevedia, kde je volebná miestnosť, ktorí by povinnými voľbami navýšili možno ešte viac preferencie tej najhoršej strany, či politika.

– Na Slovensku systém, kde sa straší voľbou iného kandidáta, či strany, následne sa znevažuje voľba iného človeka, lebo nevolil toho, koho som chcel „ja“, aby volil.

– Systém, kde existuje niekým určované kvórum pre úspech, napr. v jednej krajine sa ani strana s 9 % nedostane do parlamentu, inde sa tak stane pri strane s 5 % no nie pri strane so 4,9 %.

– Systém, kde jednotlivec rozhoduje o živote a budúcnosti iných ľudí, často zdieľajúcich minimum vecí.

– Systém, ktorý vymedzil zopár ľudských práv v akejsi ústave, kde mi niekto druhý nedokonalý určuje, čo je moje ľudské právo a čo nie.

– Systém, ktorý funguje v krajine, do ktorej som sa narodil, čo som si nevybral, ktorý mi určuje mantinely, do akej miery a často aj ako sa smiem podieľať na vylepšovaní okolitého sveta.

– Systém, kde váha hlasu špičkového odborníka na zdravotníctvo, či inú oblasť má rovnakú váhu ako nevzdelaného mudrlanta z Hornej dolnej pri rozhodovaní, kto bude viesť naše zdravotníctvo, či inú oblasť.

– Systém, ktorý mi dáva možnosť voľby medzi ohraničenou skupinou možností ako červený či modrý otrokár, resp. občas priam Hitler alebo Stalin.

– Systém, kde mi niekto tvrdí, že je lepší než ten druhý, že ukradne menej, prípadne aspoň niečo urobí, že je treba sa zmieriť s touto nedokonalosťou, lebo je to podľa neho to najlepšie čo máme, napriek tomu, že daný človek hovorí za svoje vedomosti a znalosti o týchto veciach.

– Systém, kde mám hrať hru iných ľudí.

– Na Slovensku systém, ktorý je zastaraný, pri ktorom existujú mnohé lepšie alternatívy, ktoré sa cez starý systém nevedia hneď alebo vôbec presadiť, lebo tí, ktorí sa podieľajú na starom systéme, z neho profitujú, chcú vládnuť nad inými a nechápu možnosti lepších alternatív, prípadne ich nevedia zaviesť kvôli svojej neschopnosti.

– Nielen na Slovensku systém, ktorý je závislý od používania peňazí a často od moci niekoho, kto tieto peniaze používa ako mocenský nástroj.

– Systém, kde nemôže každý kandidovať, pokiaľ nemá na to peniaze a čas, aby tak učinil.

– Systém, ktorý je neprirodzený umelý konštrukt vytvárajúci občas ilúziu absolútna.

– Systém, ktorý vytvára svoju obrannú ilúziu, že ak padne, tak sa zrúti všetko s ním, napr. zdravotná starostlivosť, obrana územia a našich rodín, poriadok, tzv. výkon spravodlivosti a podobne.

– Systém, kde je volenie prezentované ako aktivizmus, no aktívny môže byť aj vrah pri vraždení.

– Systém, kde mi niekto určuje, akým spôsobom mám bojovať proti tomu, kto má moc a komu moc nado mnou dali iní.

Democracia real YA Madrid

– Často systém, kde mi niekto hovorí, kedy treba urobiť kompromis, pridať sa na stranu tzv. menšieho zla. Tomu môžem pomôcť poraziť to tzv. väčšie, no to neznamená, že začnem hájiť názory a podieľať sa na činoch toho tzv. menšieho len preto, že má aktuálne väčšiu moc na porazenie toho tzv. väčšieho jeho metódami. Ak sú moje metódy lepšie, mal by sa on pridať k mojim, príp. nie sú tie jeho k môjmu víťazstvu nad tým tzv. väčším potrebné a ak nebude chcieť, je potrebné nájsť kombináciu týchto metód tak, aby každý mohol bojovať svojimi, prelínanie funguje iba tam, kde sú nedokonalé metódy toho lepšieho, napr. moje.

– Často systém, kde v snahe, kde je lepšie mať možnosť než byť otrokom a vytvoriť resp. ponechať lepšiu pôdu pre úspech lepších ideálov, získať čas napr. volením tzv. menšieho zla sa proti tomu väčšiemu bojuje hoci aj tým menším zlom, napr. podvodmi u ľudí, ktorí o sebe prehlasujú, že práve proti tomu chcú bojovať, keď iba potvrdzujú, že nie všetko musí byť absolútne, ale tvrdia, že v týchto veciach čo je podvod a čo nie, čo je správne a čo nie, to absolútne je.

– Systém, ktorý nás ťahá si neustále vyberať tzv. menšie zlo pri všetkom, čo robíme až postupne konáme často rovnaké zlo ako predtým to iné tzv. väčšie zlo, akurát v danej situácii je to jeho predchádzajúce tzv. väčšie zlo už pre náš menším.

– Na Slovensku systém, kde mi niekto hovorí, že sa nemôžem sťažovať, ak sa nezapojím do ním určenej hry a nevyberiem si tzv. menšie zlo.

– Vo svete často systém, kde niekto vytyčuje dve absolútne možnosti ako poraziť tzv. väčšie zlo tej doby, no v danej dobe to neznamená, že iné spôsoby zmeny k lepšiemu neexistujú.

– Systém, kde možnosť vytvoriť ďalšiu lepšiu cestu je ubíjaná neustálym podieľaním sa na voľbe buď tzv. väčšie alebo tzv. menšie zlo.

– Systém, kde si rešpekt, úctu a dodržiavanie pravidiel vynucuje väčšina ľudí, ktorá sa na dané územie narodila, je často omylná a privlastňuje si právo rozhodovať o iných, ktorí tam s nimi žijú, napriek tomu, že vlastní svoje telo, ktoré potrebuje zdroje z okolia, no nevzniklo by bez iných ľudí (muža a ženy), bez prísunu zdrojov, ktoré mu dala príroda, je neustále ovplyvňované prostredím, pretože človek nevidí sám od seba, rastlina nerastie sama od seba, všetko sú to podmienky prostredia, ktoré umožňujú takéto jednanie, človek sa nové veci nenaučí v prostredí inej kultúry, ktorá ho ohraničuje, nie je si vedomý, že niečo robí zle, napr. lovec lebiek. Keby veda bola demokraciou, nikdy by jedinec nevyšiel z jaskyne, ak by mu to ostatní zakázali.

– Systém, kde väčšina určuje kam treba pridať viac zdrojov, no pritom by lepší mohol byť aj systém, kde by aj konsenzus omylných určil, kto potrebuje koľko zdrojov a ako ich rozmiestniť, aby ostatní utrpeli, čo najmenej, ba dokonca, aby väčší prísun tomu šikovnému jednotlivcovi priniesol zlepšenie situácie pre všetkých. Niekedy môže veda a systém, ktorý navrhol niekto, kto už nežije, spravodlivejšie vyhodnotiť kto potrebuje koľko zdrojov, aby to pozdvihlo všetkých, bolo to najspravodlivejšie a nezabilo napr. zlé rozhodnutie napr. všetkých žijúcich, ktorí sa zhodli na hlúposti, pretože táto múdrosť z minulosti vie zachrániť druh a ukázať, že aj keď momentálni jedinci sú upadnutí rozumovo, samotný druh si vybudoval metódy, ktoré ho budú neustále vracať na cestu rozvoja, ktorá zabráni sebadeštrukcii.

—To, čoho sa môžeme držať sú prírodné zákony, ktoré sú viac blízke absolútnu a aj to ešte nevieme. Treba hľadať metódy, ako sa nezacykliť pri snahe nerobiť kompromisy. Keď sa dá, treba sa odpútavať od starých foriem a to neznamená, že nedokážeme byť za niečo. Dokážeme byť za neustále zlepšovanie sa, lásku k príležitosti nechať druhého rásť a zlepšovať sa, dávať mu možnosti, aby nenastúpil cestu sebadeštrukcii, lebo áno, všetko čo robíme má vplyv na okolie, vrátane dýchania, sme neustále zodpovední, lebo minimálne, možno teraz trocha pritiahnuto za vlasy ako sa vraví, berieme kyslík inému jedincovi, ktorý mohol namiesto nás žiť a práve preto v danej situácii cítim, že je mojou povinnosťou nemlčať a upozorniť, že máme aj inú možnosť a to možnosť posunúť sa k zmene k napĺňaniu týchto prirodzenejších procesov. Budem rád, ak sa niekto pridá a stihneme vytvoriť inú alternatívu, použijeme iné myslenie, aby sme neopakovali dokola to isté s očakávaním iného výsledku, pretože aj procesy a metódy treba meniť a ja volím zmenu v tomto, preto vidím ekonomiku lepšie pracujúcu so zdrojmi, kde moderný humanizmus, tvorivosť, symbióza, vedecká metóda s technikou, ekologický prístup sú lepšie než to, čo vidím teraz a som presvedčený, že to zlepší život aj tomu, kto je teraz na vrchole, tak preto je to lepšie skúsiť radšej aspoň v malom. Opäť ideme možno do neznáma, ako ďalší krok z ohraničenej jaskyne, je to risk ísť do neohraničeného a neznámeho, no nedá sa trvať na tom, čo už poznáme, čo je ohraničené a nedokonalé. Práve cesta je zmysel, cesta za iným, za stále lepším a pre niečo také sa oplatí občas aj riskovať, vyjsť z tej jaskyne, nájsť svoj zmysel, nájsť novú cestu a za tým vykračujem k ceste k poznaniu, k novým veciam a svetu.

Kto vidí ešte iné nedostatky, môže prispieť diskusie svojim vlastnými postrehmi, no mohol by tiež naznačiť k čomu by sa chcel uberať a ako ak vie aj to. V poslednej dobe je bežné, že kritikov demokracie je veľa u zástupcov rôznych totalitných smerov, čo je horší prípad, no to by nemalo zväzovať ruky rozumným ľuďom s lepšími úmyslami, ktorí si jej nedostatky tiež uvedomujú a tí by mali byť hnaní túžbou náš systém a svet stále vylepšovať. Poteším sa alternatívnym konceptom, ktoré by to posunuli zas ďalej.

Text zostavil Marek Kopilec

Komentáře