Rubriky | Blogy, Svět

Tags |

Základné myšlienky zdrojovej ekonomiky

Zveřejněno 12 května 2016 autorem FreePub

Zdrojovú ekonomiku propaguje Projekt Venus a donedávna veľmi intenzívne aj Hnutie Zeitgeist. Z čoho vychádza sa pokúsim priblížiť v nasledujúcom článku. Priestor na doplnenie či upresnenie však nechám, pretože nie som ten, ktorý by s tým prišiel.

Hlavné piliere sú (1.) moderný humanizmus, ktorého rozhodujúcimi hodnotami sú tvorivosť a symbióza, (2.) ekologický prístup rešpektujúci nosnú kapacitu Zeme a (3.) vedecká metóda a moderná veda a technika.

Pohľad na zmenu ako hybnú silu

Vzhľadom na to, že vo svete prebieha neustále zmena, tak nemenný stav vecí je považovaný za nerealistický. V zdrojovej ekonomike síce jestvujú predstavy o ideálnom usporiadaní spoločnosti, no práve dbanie na neustálu zmenu a používanie vedeckej metódy viac umožňujú vyhýbať sa snahe udržovať nasilu akési status quo v systémoch a predkladaniu dogmatických tvrdení, že len demokracia alebo len kapitalizmus sú tie správne a tým vyhnúť sa hlásaniu akejsi jedinej správnej utopickej spoločnosti. Jasne sa tu píše, že ak by bola veda riadená ako demokracia, stále by sme žili v jaskyniach a neexistovala by žiadna veda.

Práve neustála zmena spôsobuje, že k žiadnej absolútnej pravde nemôže človek dospieť, lebo nikdy si nemôže byť vedomý všetkého. Problém podpory v príjmaní nových vecí však v súčasných systémoch naráža na neofóbiu, strach z nových vecí, obrazne povedané z vykročenia z pomyselnej jaskyne. Aj utláčaní môžu podporovať systém a status quo, je to niečo povedomé a známe. Bez ohľadu na despotizmus okolia ľudia pociťujú spokojnosť vo zvykoch. Pozitívna zmena pre ľudí tak nemusí byť podporená ani keď im ide o život. Cielom živého organizmu totiž nie je prežiť. Je to ako keby sa povedalo, že cieľom vody je tiecť dole kopcom.

V prírode existuje veľa druhov, ktoré zabili svoje potomstvo, keď prišlo k nebezpečnej, neznámej a stresujúcej situácii. Iste mnoho prechodných myšlienok destabilizovalo situáciu pri intelektuálnom vývoji, lebo neexistuje nič ako absolútne porozumenie, no ak myšlienky pretrvávajú istú dobu vytvárajú emocionálne spojenie na osobnej úrovni („úrovni identity“) a inštitucionálne ustanovenia na kulturnej úrovni, ktoré majú tendenciu udržovať neustále posilovanie obecne odolávajúce zmene a adaptácii. Teda zároveň si vytvárajú obranu svojho práva na existenciu, či už sa jedná o mikro znaky typu manželstvo, konzumerizmus či iné kultúrne tradície alebo makro znaky ako sú rôzne náboženské, právne, politické, či finančné systémy.

Osobný rozvoj a rozvoj spoločnosti

V zdrojovej ekonomike sa ráta s tým, že každého robí šťastným niečo iné. Preto úspech je v nej vnímaný vo svetle zmeny sociálneho systému, kde ste úspešnou ľudskou bytosťou v zmysle presadzovania toho, čomu veríte. Dnešná spoločnosť by to pomenovala aj ako slobodné konanie, taký určitý ideál. Aj keď aj pojem sloboda je relatívny vzhľadom na historický kontext, budúce možnosti, osobné vyjadrenie, či kultúrne prostredie a mnohé iné faktory.

Mať možnost žiť svoj život bez toho, aby ste sa museli strachovať o prežitie a svoje zdravie, či o prežitie a zdravie vašej rodiny, je prvým krokom. Každý ľudský organizmus je posilňovaný za každé úspešné dokončenie konkrétnej úlohy. Práve preto sa odmieta pohľad na mnohé dnešné nepresné motivačné systémy v monetárnom systéme a ekonomický nátlak v snahe prežiť v súčasnosti. Práve kritika peňažných motivácií, pohľadov na prácu a podobných súvisiacich otvára otázky ako je to s lenivosťou.

Lenivosť = nečinnosť alebo laxnosť voči niekomu alebo niečomu v rámci vykonávania úloh alebo myslenia, ktoré samé o sebe nevytvárajú dostatok stimulácie na posilnenie požadovaného správania. Otvára sa tu aj otázka, či väčšina sa nebude len snažiť o užívanie si, zábavu a spoliehanie sa, že problémy vyrieši zaňho niekto iný.

V súčasnosti, keď je každý človek smrteľný, tak má minimálne jednu motiváciu navyše a to snažiť sa jestvovať čo najdlhšie a tlak času, neistoty výsledku ho bude tlačiť, aby sám začal makať a spolupracovať s inými na dosiahnutí predĺženia si svojho tunajšieho raja a predĺženia ho aj pre tých, ktorých má rád. Môže naraziť na niečo, kde pocíti nedostatok aj v iných oblastiach. Paradoxne tento pohľad môžu podporiť aj mnohí, ktorí v súčasnosti uznávajú tzv. Maslowovu pyramídu ľudských potrieb.

Niekomu sa možno zunuje jedna planéta a bude chcieť navštíviť ďaľšie, prípadne umožňiť podobný život ešte väčšiemu počtu ľudí, na čo mu jedna nebude stačiť a tak bude chcieť vykročiť znova z tej pomyselnej jaskyne do objavovania niečoho nového. Iný bude chcieť dať príležitosť to prežiť napríklad svojim predkom a tak bude pracovať na dnes vedecko fantastickom stroji času, lebo si napríklad povie podobne ako vedec Michio Kaku, že je to len otázka energie a podobne, dôležité však bude aby systém nepodporoval lpenie na zvykoch ani tam, kde si spoločnosť nebude vedomá, že v niečom stráda a stav bude vyzerať ako dokonalý. Zo širšieho hľadiska je tu teda systém motivácie a rozvoja spoločnosti zdokonalený s odstránením patologických spôsobov, s ktorými sa ráta dnes a spôsobujú utrpenie.

Ľudská civilizácia, spoločnosť a konanie

V zdrojovej ekonomike sa prihliada na súčasnú spoločnosť ako na jednotný organizmus, ktorý je prepojený podobne ako ten náš ľudský a s tým súvisí aj pohľad na slobodnú vôľu, generovanie myšlienok, normálnosť, spravodlivosť, vlastníctvo a iné kategórie a termíny. Slobodná vôľa = voľby sú učinené bez príčiny. Takže slobodná vôľa je tu vnímaná ako arogancia človeka, kde sa predpokladá, že človek je jediný objekt na svete, ktorý nereaguje na iné stimuly. Pohľady tu vychádzajú z toho, že myšlienky človeka sú z materiálneho prostredia, v ktorom žijeme. Toto je podstata materialistickej koncepcie dejín. Aj keď ani materialistické zadelenie nie je úplne správne. Je lepšie hovoriť o veciach, ktoré sa dajú experimentálne testovať.

Človek v primitívnej spoločnosti, ktorý je v kontakte s malým počtom vecí a používa málo nástrojov a zbraní, má primitívne a veľmi obmedzené myšlienky. V komplexnej spoločnosti, kde je v kontakte s nespočetným množstvom vecí v komplexnom prostredí, sú jeho myšlienky zložité, mnohostranné a obsiahle. Materiálne prostredie človeka nedeterminuje len rozsah jeho myšlienok, ale aj ich celkový charakter. Opäť však upozorňujem, že materiálne vyjadrenie nie je úplne správne vzhľadom na vyššie spomenuté skutočnosti.

Človek vychovaný napríklad u lovcov lebiek si nie je vedomý, že robí niečo zle, ako to vnímame napríklad my v tzv. civilizovanom svete. Mnohí takto zmýšľajúci odmietajú preto pohľad, kde Boh trestá ľudí uvalením nejakého moru alebo rakoviny kostí na deti za to, že by sa mu nemal páčiť produkt, ktorý sám vytvoril, či uvaľovanie ho na večné muky do pekla pri konaní, kde nemal všetky dostatočné informácie, či čas na odčinenie alebo uveril hlásačovi iného z množstva tých tzv. pravých náboženstiev, aké každý po svojom prezentuje a podobne. V zdrojovej ekonomike sa však v žiadnom prípade nemieni utláčať veriacich.

Ďaľším argumentom tu používaným je tzv. náhodné konanie. Osoba, ktorá používa slovo „náhoda“ nepozná príčinné vysvetlenie danej udalosti alebo stavu. Ak je to náhoda, tak, ak sa rozhodnete náhodne alebo náhodou, potom je to len vecou náhody, že ste vybrali inak. Tak ako môžete byť považovaný za morálne zodpovedného za výber, ktorý ste spravili? Na druhej strane, ak ste si nevybrali náhodou, potom to znamená, že tam je príčinné vysvetlenie vášho výberu.

Taktiež slovo normálny sa mení so vzdelanosťou. To súvisí napríklad s pohľadom na krásu, ktorá je záležitosťou návyku a líši sa od kultúry ku kultúre. Mnohí ľudia, ktorí toto nevedia pochopiť a sú menej tolerantní prípadne nemajú informácie preto nabádajú k riešeniu situácií, s ktorými si nevedia poradiť, násilne. Muselo by dôjsť k hromadnému vraždeniu, ak sa rozumnejšia spoločnosť chcela zbaviť „nestabilného“ alebo „nenormálneho“ správania. Ten istý problém majú aj dnešné systémy spravodlivosti s väzeniami, osobnou zodpovednosťou a podobne. Čím viac spravodlivosti hľadáme, tým viac si ubližujeme, pretože neexistuje žiadna taká vec ako spravodlivosť. Je tu to, čo tu je. To je všetko. Za starých čias, hovorili napríklad, že zločinec bol človek, ktorý vám zobral niečo z vlastníctva bez vášho dovolenia. Dnes však mnohí zločincov vnímajú ako tých, ktorým to dokážu na súde a tých, ktorých chytia, keďže platí často tzv. prezumpcia neviny.

Pri filozofii uplatnenej v zdrojovej ekonomike sa hovorí, že dobrí ani zlí ľudia nie sú, existujú, len ľudia s určitou výchovou. Pomocou adekvátnej edukácie sa dá zmeniť ľudský hodnotový systém a odučiť ľudí od chybných hodnôt, ktorými škodia sebe a iným. Jediný spôsob, ako mozog získa skúsenosti, je priamou interakciou s prostredím. Optické ilúzie a kúzla sú jedny z najzábavnejších spôsobov, ako spoznať, že naše „skeptické“ zručnosti alebo „logické“ ideály by mali byť podrobené niektorým vážnym otázkam.

Vlastníctvo

Znalosti sú sériovo generované a v priebehu času sa kumulujú. Trhová ekonomika v súčasnosti znižuje tok informácií patentami, obchodným tajomstvom a inými formami tzv. duševného vlastníctva, kde ľudia často tieto tzv. vlastné myšlienky, ku ktorým dospeli na základe iných podnetov z prostredia, prezentujú ako svoje a usilujú sa cez ne o svoje uznanie. K tomuto je známy výrok Richarda Buckminstera Fullera, kedy povedal: „Nie som génius. Som len obrovský zväzok skúseností.

Paradoxne aj tu je taký malý náznak vlastníctva myšlienok v našej kultúre a to, že sa tento výrok dáva do úvodzoviek a často sa prezentuje ako keby bol len jeho, pritom to mohli povedať aj iní menej známi ľudia pri iných príležitostiach. Je tiež dôležité poznamenať, že vlastníctvo nie je empirickým koncept, tým je iba prístup. Vlastníctvo je protekcionistickým vynálezom. Prístup je realita ľudského/sociálneho stavu. Aby mohol niekdo naozaj „vlastniť“, povedzme napríklad počítač, musel by sám osobne príjsť s technologickými myšlienkami, ktoré tu vec navrhli, spolu s myšlenkami, ktoré zahŕňajú nástroje pre jeho výrobu. To je doslova nemožné.

V skutočnosti nie je žiadna taká vec ako empirické vlastníctvo. Existuje iba prístup a zdieľanie, bez ohľadu na sociálny systém, ktorý sa použije. Neurológ a antropológ Dr. Robert Sapolsky vznik vlastníctva, štátu, armády a protekcionizmu popisuje napríklad na evolučnej ceste od zberačov po roľníkov. Vtedy sa vytvorila závislosť na niekoľko málo zdrojoch potravy, umožnilo sa tiež skladovanie prebytočných zdrojov, ich hromadenie, rozvrstvenie spoločnosti, vznik tried, chudoby, následne usadlý spôsob života, vznik ochranárskych kmeňov, lokalizovaných miest, štátov, armád na ich ochranu a pridelenie im sociálnej legitimity.

Vlastníctvo a majetky spojené s rastom populácie a zmenšovaní nikým nevlastneného územia vytvorili podhubie na ceste k obchodu, peniazom až k trhovej ekonomike. V tomto systéme však nikdy nedostaneš zaplatené za to, že budeš dobrý rodič, dobrý priateľ alebo len všeobecne dobrou ľudskou bytosťou. Často môžeš prísť s nápadmi na zlepšenie života každého, no ak nevieš ako predať, môžeš umrieť od hladu.

Pokiaľ voľný trh predpokladá existenciu uspokojovania toho, čo ľudia chcú a potrebujú, tak čo potom priania a potreby tých, ktorí sú v menšine? Prečo je tak málo investícií do liekov, ktoré pomáhajú len menšine ľudí? Prečo ak korporácie využijú daňové medzery sú považované za „úspešné“, ale ak to urobíte s účelom, aby ste si mali čo ako jedlo dať na stôl, tak ste často nazývaný napríklad ako „parazit“? Navyše, keď sa pokúsite zabrániť ľuďom vytvárať zisk vo svete založenom na zisku, potom ľudia budú vždy hľadať spôsoby ako podvádzať. Nedostatok sa často rovná nárastu zákonov.

Život v prírode by sme nemuseli charakterizovať ako niečo za niečo, ale skôr niečo za talent. Dieťa, ktoré trpí podvýživou do 2 rokov svojho života môže stratiť až 20 bodov svojho IQ, takže človek, ktorý má existenčné problémy nedokáže súperiť s človekom s víziou na 10 rokov dopredu, jeho deti nemajú tie isté príležitosti ako dieťa boháča, ktoré si môže dovoliť lepšiu školu, dopraviť svoje dieťa tam, kde to je pre jeho vývoj v danej chvíli potrebné, čo si protirečí s tou tzv. spravodlivosťou propagovanou v mnohých systémoch krajín.

Navyše mnohé zákony, patenty, vôbec štáty do ktorých sa narodí s právom, ktoré v takých oblasiach alebo celosvetovo platí mu robia aj rovnosť príležitostí iba iluzórnou, lebo k solidarite nemôžete nikoho prinútiť a vo svete, kde čím viac môže platiť zákon džungle a môže ísť o prežitie populácie si taká spoločnosť bude skôr zachraňovať tú svoju tzv. prvú triedu svojho Titanicu než nejakých robotníkov, ktorých považuje za menej vzdelaných, či prínosných v danej situácii.

Dnes je aj práve pre tieto veci tá tzv. osobná sloboda veľmi iluzórna vo svete, kde sa proti štátu používajú argumenty, že donucuje, no často sa ignoruje práve ekonomické donucovanie, kde najchudobnejší často stoja pred obmedzeným výberom len aby prežili a tak berú často hocičo a spôsobuje to, že tam nie sú vážení a sú skôr vykorisťovaní a obmedzovaní. Hľadanie vyššieho postavenia a bohatsva nie je hnacou silou spoločenského pokroku a inovácií. I pri troche pravdy tam však nie je primárny sociálny príspevok, ale zisk. Ani keby ste boli prenasledovaný svorkou hladných vlkov pripravených vás zožrať, tak nemôžete argumentovať, že je to dobré pre vaše zdravie, lebo vás to udržuje v behu.

Navyše pri stále väčšej príjmovej nerovnosti a zmenšujúcej sa takzvanej strednej triede najbohatší nevedia rozlíšiť pocitovo, či majú 4 alebo 5 miliárd, nevedia ich použiť na cent tak efektívne, aby vyriešili ostatné problémy planéty. Vidíme to stále na svete, kde umiera od hladu množstvo detí každú hodinu a kedy sa drancujú pralesy, ničia korálové útesy, ubližuje biodiverzite a podobne.

Projekt Venus alebo zdrojová ekonomika hovoria jasne o mnohých bodoch aj proti samotným peniazom. Majú byť prekážkou medzi tým, čo človek potrebuje a čo je schopný dostať, keďže potrebuje prístup k zdrojom. Vedú k rozvrstveniu, elitárstvu na ekonomických rozdieloch, nerovnosti bez rovnej kúpnej sily, otroctvu rôznych zamestnaní, ktoré nemajú ľudia radi. Mnohé sekundárne dôsledky ako korupcia, chamtivosť, sprenevera, celkovo zločinnosť je spôsobená ich používaním. Tiež aj zákony nahrávajúce rôznym korporáciám po úplatkoch, či lobovaní. Väčšia kúpna sila spôsobuje väčší vplyv a ovládanie tých s menšou kúpnou silou. Tiež napríklad nehumánne ničenie potravín len pre udržovanie vysokých cien. Plytvanie materiálom a zdrojmi kvôli novým výstrelkom pre kontinuálne trhy pre výrobcov. Devastácia životného prostredie kvôli vysokým cenám nových spôsobov zaobchádzania s odpadmi. Kvôli priorite zisku sa ničí planéta a pritom technologické výhody idú viac k tým s vyššou kúpnou silou. Tieto body viac či menej sa dotýkajú viac či menej kapitalistických spoločenstiev, ktoré všetko z toho nevedia vyriešiť prípadne vytvárajú zas iné otázky a problémy.

Cesta k RBE

Tento projekt hovorí nasledovné. Dôvody a logika ľudí nezmení. Čo ich zmení je nájsť si k ním cestu po ich vlastnej. My ľudia nemáme zabudovaný mechanizmus v našich mozgoch schopný rozpoznať, čo je viac či menej relevantné. Nemáme mechanizmus logiky a môžeme si iba premietnuť, čomu sme boli alebo sme vystavení v našej kultúre. K ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, nemôžete pristupovať so zdravým úsudkom a logikou, ak to nevedia pochopiť. Najprv sa musíte priblížiť k ich hodnotám. Ak ich napadnete, tak ich stratíte. Zdrojová ekonomika veľmi dbá na kultúru, ktorá ovplyvňuje správanie, hoc aj naučenie homosexuálneho správania, heterosexuálneho, vidí že mnohé sa menia počas života, že dedia sa niektoré fyziologické vlastnosti a reflexívne správanie, slinenie a podobne, no na tento svet prichádzame v podstate do väčšej miery takmer ako nepopísaný papier. Neobracia sa na staré nefunkčné nápady. Kolektivizácia, prvok socializmu (fáza komunizmu), nevedel zabrániť korupcii, sociálnej stratifikácii, zabezpečiť stravu a bývanie miliónom ľudí v čo najkratšom čase a preto socializmus zanikol, a tak isto zanikne podľa Venusu aj kapitalizmus.

Preto sú na ceste k zmene navrhnuté tieto body:

1. Uznanie svetových zdrojov za svetové dedičstvo všetkých ľudí na Zemi.
2. Prekonanie umelých hraníc, ktoré ľudí separujú.
3. Vyvinúť z peňažného národného ekonomického systému svetovú ekonomiku založenú na zdrojoch.
4. Pomoc pri stabilizácii svetovej populácie pomocou vzdelávania a dobrovoľnej regulácie pôrodnosti v súlade s únosnosťou zdrojov Zeme.
5. Rekultivácia a obnova životného prostredia prostredníctvom našich najlepších schopností.
6. Prepracovanie našich miest, dopravných systémov, poľnohospodárskych odvetví, priemyselných tovární tak, aby boli energeticky úsperné, čisté a schopné bez problémov slúžiť potrebám všetkých ľudí.
7. Zdieľanie a užívanie nových technológií v prospech všetkých národov.
8. Rozvoj a užívanie čistých obnoviteľných zdrojov energie.
9. Vyrábanie výrobkov najvyššej kvality v prospech svetovej populácie.
10. Požadovanie štúdie vplyvu na životné prostredie pred stavbou každého veľkého projektu.
11. Podporovanie čo najširšieho spektra tvorivosti a podnetov ku konštruktívnemu úsiliu.
12. Vytláčanie nacionalizmu, náboženského fanatizmu a predsudkov prostredníctvom vzdelania.
13. Vytláčanie akéhohoľvek druhu elitárstva, technického, či iných.
14. Prichádzanie na metódy prostredníctvom uváženého výskumu skôr než z obyčajných názorov.
15. Zlepšenie komunikácie na školách, aby náš jazyk zodpovedal skutočnej a aktuálnej fyzickej podstate sveta.
16. Poskytovanie nielen životných potrieb, ale tiež ponuka výziev, ktoré stimulujú myseľ s dôrazom na individualitu bez uniformity.
17. Nakoniec príprava mladých ľudí intelektuálne a emocionálne na zmeny a výzvy, ktoré ležia pred nami.

Pri bode 16. treba upozorniť, že pojmy individualizmus, individualita, sebectvo, či rôznosť si netreba pliesť. Podobne dôležité je odstraňovať duality typu pravicovosť, ľavicovosť, konzervatívnosť, liberálnosť, kde sa umelo stavia vodiaca línia v rozsahu ľudského chápania a preferencií, kedy sa vytvárajú memy a vzniká emocionálna väzba k falošnej dualite.

Zdrojová ekonomika nemá byť centrálne riadená. Je to systém založený na spolupráci (Collaborative Design System, CDS). Systém je založený na verejnej interakcii umožnenej naprogramovanými systémami s otvoreným prístupom (open-access systems), ktoré umožňujú výmenu konštantnou dynamickou spätnou väzbou, ktorá môže doslova umožniť vstup verejnosti do akejkoľvek priemyselnej záležitosti, či už osobnej alebo spoločenskej.

Skutočné programovanie využívajúce tento systém by mohlo byť na platforme Open Source pre verejný vstup a revíziu. Bude tu priama kontrola, kde sa spotrebiteľ vlastne stane súčasťou výrobných prostriedkov a priemyselný komplex sa stane nástrojom na výrobu produktov, ktorý je prístupný verejnosti. Pre ilustráciu dnes takýto miniatúrny výrobný proces riadi užívateľ pri prenose súboru na tlačenie medzi počítačom a tlačiarňou, ale rovnako tak aj pri 3D tlačiarňach, kde si ľudia môžu vytlačiť skoro čokoľvek podľa dostupných možností.

Predstavte si takto napríklad dnešný obchod s oblečením ako multifunkčný textil-tlačiaci dom. Systémy budú pracovať aj vďaka medziodborovým tímom. Životné prostredie nebude potrebovať ochranu dnešného typu, ale bude vytvorené prostredie, kde nebude potrebovať takúto ochranu. Systémy môžu mať v prípade porúch mnoho záloh, no ak bude napredovať sociálny systém, tak zmiznú aj mnohé dnešné patologické javy, ktoré spôsobujú, že dnes sa informácie zneužívajú proti iným osobám, dochádza ku sabotážam, ktoré však tiež majú nejaký svoj dôvod a mnohé iné, pretože mnohé odpovede sa skrývajú skôr v metodológii než vo filozofickej diskusii o hodnotách.

Takýto systém by spôsobil lepší život aj tým, ktorí sú teraz na tom najlepšie a môžu sa báť zmeny. Automatizácia a robotizácia napreduje a v tomto systéme by boli jedinými otrokmi iba stroje. Asimov povedal, že je smutné, že veda zhromažďuje poznatky rýchlejšie než spoločnosť múdrosť, preto je dôležité prispôsobiť systémy súčasnosti realite.

Presvedčovať ľudí je zbytočné, informovať lepšie, súboj tiež veci nezmení, treba vytvoriť niečo lepšie, aby to nahradilo to horšie a keďže sa každý deň rozhodujeme aký typ zmeny chceme robiť, lebo stále dochádza vo svete k zmene, je lepšie, keď sa už konečne staneme viac všestrannými bytosťami, uvolníme potenciál, budeme sa na všetko viac pýtať, lebo byť civilizovaný je neustály proces. Najmä v prírode, kde nič nie je samočinné potrebujeme veci, ktoré budú súčasťou nášho nového dizajnu, systému s komplexným holistickým prístupom, keďže sme zodpovední za naše prostredie a otázka neznie, či existuje inteligentný život niekde ďaleko vo vesmíre, ale či existuje tu u nás na Zemi. A ako sa vraví, láska neznamená od ľudí požadovať, ale dávať im priestor rásť, takže tu ten priestor je.

Text zostavil Marek Kopilec s použitím rôznych zdrojov Projektu Venus, Hnutia Zeitgeist, ale aj rôznych kníh typu Ako vznikli bohovia od Johna Kerachera.

Ak sa vám text páčil, pomôžte nám ho zdieľať na sociálnych sieťach.

Komentáře
  • Vložit komentář

    Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

  • […] Základné myšlienky zdrojovej ekonomiky pochází z […]